StrácamSa

Nikdy som sa neodvážila hovoriť o svojich pocitoch a problémoch. Nebolo prečo, nebolo komu. Vždy som bola obklopená priateľmi. Každá sekunda prežitá s nimi, keď sme sa spoločne a otvorene rozprávali ma trápila, pretože som im nevedela povedať svoje problémy. Ich životy sa mi zdali až moc dokonalé na to, aby sa zaťažovali mojimi ťažkosťami. Cítila som sa stratená. Vždy som sa snažila tváriť šťastne a tešiť sa z maličkostí. Aj sa mi darilo. Lenže ako sa niekde striedajú obdobia sucha a dažďov, aj v živote sa striedajú obdobia šťastia a smútku. Mala som pocit, že u mňa smútok trvá dlhšie ako radosť. A nebol to len pocit. Bolo to tak. Možno je to mojou vinou, možno robím chybu práve ja. Lenže môj život nie je ako páska, ktorú si môžeme hocikedy pretočiť a opraviť chyby na nej. Nedá sa to. Nemôžem pozrieť do zadu a zistiť, kde robím chybu. Preto treba len čakať a skúšať nové veci. A kto vie, možno raz budem naozaj šťastná ako nikdy.. :)