Keď Marcela prišla domov. Už bola z časti vytriezvená. Vo dverách ju čakala mama. Keď sa vyzula, zaviedla ju do Adamkovej izby. Bolo to pre ňu veľké prekvapenie, keď videla v postieľke pod teplým paplónom spať svojho milovaného bračeka. Len ho pohladila po kučeravých vlasoch a odišla.
„Kedy ho pustili?“ začala Marcela.
„Dnes večer,“ odpovedala mama.
„Ach.. som taká rada, že už je doma,“ Marcela objala mamu.
„Ja tiež,“ dodala mama.
„Takže už je všetko v poriadku?“
„Áno.“
„Marcela, ty si pila a fajčila?“ začala zúriť mama.
„Čoo??“ vyletelo z vyľakanej Marcely.
„Cítim z teba alkohol a cigarety,“ zvyšovala hlas, ale snažila sa byť tichšie aby nezobudila Adamka.
„Nie!“ bránila sa Marcela.
„Vieš čo? Choď spať. Ráno sa o tom porozprávame,“ dokončila konverzáciu mama.
Bez menšieho odporu sa presunula do kúpeľne. Chcela sa osprchovať a umyť si zuby, aby si mohla konečne ľahnúť do postele. Aj keď nebola unavená, mala všetkého dosť. Bola nahnevaná, ale sama na seba. Ako môže prísť domov v takomto stave? Teraz určite dostane zaracha. Má čo chcela.
Asi po 40 minútach sa konečne vypratala z kúpeľne a chcela si ísť ľahnúť, keď k nej znovu prišla mama. Nechcela ju už dnes vidieť. Nechcela sa s ňou už dnes rozprávať. Chcela si len ľahnúť a rozmýšľať nad tým, čo jej povedal Dávid.
„Počúvaj..“ rozhovorila sa mama.
„Adam prekonal dosť závažnú chorobu a doktor povedal, že sa nemá stresovať a ani trápiť pre niečo. Takže nechcem, aby niečo z tohto počul. Viem, že ráno by sme sa určite pohádali a to by ho znepokojilo. Nechcem aby sa jeho stav nejako zhoršil. Tak ti hovorím, že máš na týždeň zaracha, aby si si uvedomila, ako sa chováš.“
„Dobre,“ súhlasila Marcela, lebo aj tak nemala na výber.
Keď mama odišla z izby, konečne zaľahla do postele pripravená na nejaké pekné sny. Lenže teraz jej na myseľ chodilo všetko zlé. Rozmýšľala nad Adamom. Čo myslela jej mama tým, keď povedala, že je po závažnej chorobe a jeho stav sa môže zhoršiť? Veď predtým hovorila, že už je úplne v poriadku. Ráno sa jej na to určite opýta. Ona vlastne ani nevie akú chorobu mal alebo má jej malý braček. Možno ju tým mama nechce zaťažovať, nechce aby sa tým trápila, ale neskoro, myslí na to každú chvíľku a stále sa modlí, aby sa dal do poriadku. A možno jej to len zabudla povedať. Asi si myslí, že to vie, že jej to nejaký doktor povedal. Skoro všetko je možné. Teraz by ale radšej mala spať. Zajtra ju čaká nudný deň plný rečí jej mamy. Mala by si predtým oddýchnuť. Ešte chcela pozrieť na mobil koľko je hodín, keď uvidela jednu prijatú SMS.
Macka, Ďakujem za veľmi príjemný večer. Dúfam, že to niekedy zopakujeme. Najlepšie len my dvaja. Mám ťa rád. S pozdravom Dávid.
Tak veľmi jej to zlepšilo náladu, že asi po 2 minútach ako si ľahla, zaspala.
Komentáre